SK I EN
Poznámka redakcie: Reštaurácia NIXA medzičasom ukončila svoju činnosť. Tento článok je druhou a zároveň poslednou časťou záznamu o našich návštevách.
Od našej prvej návštevy NIXY prešli takmer dva mesiace. S nádejou v srdci a miernym hladom v bruchu sme sa tam vybrali znova.
Na prvý pohľad sa zmenilo… máličko. Zmizli otváracie hodiny predchádzajúcej prevádzky. V držiaku na menu leží lístok s pizzou – ten som si minule nevšimol, tak som chvíľu žil v nádeji, že možno už majú aj plnohodnotný jedálny lístok. Nemajú.
Interiér ostal rovnaký. Nemal dôvod sa meniť. Denné menu je stále v rovnakom Kofola obale a tým sa nostalgicky vraciame presne tam, kde sme skončili. Pýtam sa teda znova: „A jedálny lístok?“ Odpoveď: „Čokoľvek vám uvaríme v rámci našich schopností a surovín, ale lístok nemáme.“ Ach.
Z denného menu už zmizli kuracie výpečky aj varené zemiaky. Ako alternatíva boli ponúknuté kuracie prsia so šťavou. Neviem, či má NIXA smolu na mňa alebo ja na ňu, ale vždy prídem v deň, keď majú niečo, na čo som pes. Minule palacinky, teraz paradajkovú polievku.
Pes na paradajky
Polievka bola robená na slovenský spôsob. Teda riedka, jemne sladká. Preferujem taliansku verziu – hustú, dochutenú tak, aby paradajky ukázali, čo v nich naozaj je. Tu však paradajky pôsobili, ako by len niekde v pozadí čakali, či si ich niekto všimne.
Použitý syr jej na chuti nepridal. Po zahriatí sa správal čudne. Tipoval som Eidam 40 %, ale mýlil som sa – vraj Grand Tehla 45 %. No vývar zrejme nepochádzal z kuchynského základu, ale skôr z bujónovej kocky.
Porcie pre pluk a syr pre… niekoho menej náročného
Ako hlavné jedlá volíme vyprážaný syr a kuracie prsia so šťavou. Ja a syr máme dlhodobý vzťah. Ak by bol vyprážaný syr taký nezmysel, ako si o ňom myslia niektorí šéfkuchári, prečo by ho toľko ľudí milovalo?
Porcia bola obrovská. Hranolky, tatarka, syr a zelenina sa ledva zmestili na tanier. Ale samotný syr bol chuťovo mdlý. Cestíčko síce pôsobilo „domácky“, no výsledok bol nevýrazný. Pridal sa k nemu plátok šunky – a vôbec nepomohol. Tatárska omáčka bola evidentne kupovaná, pravdepodobne Hellmann’s. Hranolky? Polotovar. Nie tragédia, ale pri troch jedlách na menu by sa mohol nájsť čas aj na čerstvé zemiaky. Zelenina bola len tak nahádzaná – žiadne dochutenie, žiadna invencia. Slávna obloha sa vracia.
Ďuriho kuracie prsia boli vraj fajn. Omáčka chutila dobre, hranolky nie. Coleslaw bol podľa môjho názoru kupovaný. Chutil presne ako ten, čo sa pridáva do parížskeho šalátu – a to nie je pochvala, ale fakt.
Verdikt? Už len symbolický
Aby to neznelo, že všetko bolo zlé – obsluha je milá a úprimne sa snaží. Porcie sú štedré. Ak sa chcete poriadne najesť za pár eur a nečakáte veľa, môže to byť to správne miesto. Ale úroveň jedla ostáva jednoduchá a priemerná.
Do budúcna sa už do NIXY nevrátim. Nie preto, že by som nemal pochopenie pre jednoduchú kuchyňu. Ale preto, že podnik, ktorý nedokáže za dva mesiace vytvoriť ani len jedálny lístok, nemá veľký záujem posúvať sa ďalej. A to je škoda. Lebo ak už aj syr neosloví, obsluha si zaslúži aspoň jeden lepší priestor na prácu. A hostia trochu viac než len „čo kuchyňa dá“.
